Drevená kolkáreň a hudobný altánok - Kríž

Prvé byty pre robotníkov v obci začali stavať v roku 1883, dovtedy bývali v okolitých obciach. Po dokončení prvej výstavby kolónii "Na kríži" sa konala banícka slávnosť na počesť založenia kolónie,  no spoločenský život v robotníckej kolónii prakticky neexistoval. Ak sa aj konali nejaké kultúrne podujatia, robotníci sa ich nezúčastňovali, lebo v Rimamuránskej banskej spoločnosti sa úradníci, či dozorcovia nesmeli stýkať s robotníkmi.

Po potlačení štrajku v roku 1905 sa vedenie závodu rozhodlo, že medzi robotníkov dostanú zástupcov zamestnávateľov prostredníctvom kultúrneho spolku (nielen v Železníku ale i v Rákošskej Bani). Tak vznikol Čítací spolok, ktorý prevádzkoval knižnicu a čitáreň novín. V roku 1906, postavila Rimamuránska banská spoločnosť v Železníku dve kolkárne - jednu pre úradníkov a jednu pre podúradníkov. Pre robotníkov postavil kolkáreň Čítací spolok, ktorá zostala zachovaná, ale nefunkčná do víchrici z roku 2016, kedy došlo k rozsiahlej deštrukcii. Spoločenský život sa začal viac rozvíjať od roku 1917, keď si robotníci začali zakladať odborové organizácie. Najväčší rozmach nastal po roku 1948 vznikom závodného klubu ROH.

V obci Železník boli obľúbené tanečné zábavy, ktoré sa konávali v tančiarni (viď obrázok). 

Banícka kaplnka nanebovzatia Panny Márie

Jeden z pokladov Železníka, ktoré stoja za povšimnutie, je aj banícka kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je tak trochu stratená v húštine popri hlavnej ceste medzi "Krížom a Ladislavou"."

Samotná stavba pôvodne ani neslúžila ako kaplnka, ale ako sklad trhavín pre potreby banských prác. Sklad bol prestavaný na kaplnku až neskôr, aby baníci mali kde vykonávať pobožnosti pred fáraním do bane. Hovorí sa, že za touto myšlienkou bol jeden z členov vedenia baní v Železníku, keď mu zomrelo dieťa a nebolo kde vykonať pobožnosť. Kaplnka dnes patrí pod správu farského úradu v neďalekej obci Rákoš. V roku 2019 prešla vďaka OZ Skryté poklady Slovenska, obce Sirk a miestnym dobrovoľníkom rekonštrukciou  a úpravou bezprostredného okolia. (Ladislav Bene)

Jazierko Plaváreň pod krížom

V časti pod Krížom a kolkárňou sa nachádza jazero, ktoré miestni nazývajú Plaváreň. Banícke jazierko  je krásnou oázou pokoja a ticha. Ponúka jedinečnú možnosť na relax či športové vyžitie (napr. zimné korčulovanie). Toto jazierko bolo umelo vytvorené a v čase najväčšej slávy baní sa tu člnkovala dcéra majiteľa baní.

Priestor bol v roku 2020 vyčistený dobrovoľníkmi (OZ Skryté poklady Slovenska  v spolupráci s OZ Železník), vystavali novú hrádzu a mólo. Zostalo našim cieľom ešte umiestniť lavičky na oddych a vybudovať chodníček okolo jazierka. Krásna príroda, banícke kolónie a technické pamiatky v Železníku sú autentické a magické a čoraz viac.

Výhliadka nad Železníkom - Ladislava

Novou turistickou atrakciou je "Výhliadka nad kinom Stachanov" v časti Ladislava. Výhľad od Ratkovskej Suchej až za vrch Tŕstie má svoje čaro v každom ročnom období a láka cykloturistov, motorkárov, ale aj milovníkov pozorovania hviezdnej oblohy. 

Pre verejnosť bola sprístupnená v roku 2022. Projekt Občianskeho združenia Skryté poklady Slovenska pomohli zrealizovať hlavne OZ Železník, obec Sirk a dobrovoľníci spolu s DHZ Sirk.  V jej okolí sú v roku 2023 naplánované nové projekty: Chodníček obra Železníka (pre najmenšie deti) a  zahájená je aj tvorba tématického chodníka "Po stopách obra Železníka.

Kino Stachanov - Ladislava

Budova kina je pri vstupe do najväčšej štôlne Ladislav. Bola vybudovaná v roku 1929 ako prevádzkový objekt banskej spoločnosti. Divadelné predstavenia i nemé filmy boli určené pre banských robotníkov zo širokého okolia, keďže v tom čase to bolo jediné kino v celom okrese. Len tri roky potom, ako bol v Československej republike premietnutý prvý zvukový film (v Ústí nad Labem, neskôr v pražskej Lucerne) - v roku 1932 bol zabezpečený nový premietací stroj, ktorý umožňoval premietanie i zvukových filmov.

Po druhej svetovej vojne bolo znárodnené, neskôr, v roku 1953 ho začlenili pod závodný klub ROH. Kino dostalo  pomenovanie „Stachanov“, ktoré má dodnes. Prežilo i zrušenie banského závodu a obyvateľom obce i návštevníkom z okolia slúžilo až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. 

Budova však ostala zachovaná ako súčasť pamiatkovej zóny, ktorú vyhlásili v roku 1991. Jej stav bol však žalostný až do roku 2014, kedy sa skupinka mladých nadšencov rozhodla obnoviť premietanie v kine Stachanov. Kinosála slúži nielen na premietanie filmov ale i ako miestny klub. Táto prvá lastovička podnietila postupný záujem o lokalitu Železníka a dobrovoľnícke aktivity na opravu objektov v pamiatkovej zóne obce.

Portál dedičnej  štôlne Ladislava

Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť začala v roku 1855 raziť dedičnú štôlňu Ladislav, aby sprístupnila aj nižšie časti ložiska v Železníku. Zásoby v ložisku sa v tom čase odhadovali na 5,6 milióna ton, čím sa radilo medzi 4 najväčšie ložiská v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1856 sa tu vyťažilo 23,3 % celouhorskej ťažby železa, celkovo v Gemeri to bolo 47,4%. V roku 1857 vyrobila spoločnosť 678 ton železa.

Od štôlne od roku 1883 viedla do huty v Likieri lanová dráha, ktorú začali stavať v roku 1881. V roku 1896 sa začala výstavba ďalšej lanovky do neďalekého Lubeníka - Chyžnianskej Vody, v roku 1901 odtiaľto postavili lanovku do Tisovca. Posledná lanovka bola spustená do prevádzky v roku 1953.

V roku 1927 vybudovala Rimamuránska spoločnosť pred vstupom do štôlne Ladislav novú manipulačnú budovu. V budove bola nielen zhromažďovacia miestnosť pre baníkov a kancelárie dozorcov, ale i umyváreň s umývadlami a kúpeľňovými kabínkami s vaňami. Na ich použitie dával povolenie osobne riaditeľ závodu.

Hornosirkovská banská štôlňa - Sirk

Hornosirkovská štôlňa sa začala raziť 1. marca 1891 nad obcou Sirk. Na úrovni tejto štôlne asi 500m od jej ústia bola vyhĺbená sirkovská šachta (zvaná Lajoška) s hlbokou 72m. K tejto šachte od ústia Hornosirkovskej štôlne viedla povrchová úzkokoľajka. Pod Lajoškou bola vyrazená aj Dolnosirkovská štôlňa, ktorá dosiahla dĺžku ku konci svojej existencie 2300m. Jej ústie bolo na tzv.rampe, kde boli vybudované pražiace pece a k ním bola vybudovaná aj úzkokoľajná dráha do Rákošskej bane.

Nájdete ju v spleti serpentín hlavnej cesty medzi obcou Sirk a časťou Ladislava na Železníku.

Vysoká pec - Červeňany

Bola postavená spolu so železiarňou v rokoch 1870-1874 Hrlicko-tapolcsánskou spoločnosťou a fungovala do roku 1903. Je vysoká takmer 14 metrov.

Spracúvala "predpražený" limonit a siderit v milieroch (podobne ako drevné uhlie) a vyrábala surové železo . Pracovalo tu okolo 25 robotníkov,  v prevádzke až 44 týždňov v roku.

V roku 1874 postavili druhú vysokú pec, na výrobu liatinových výrobkov. Obe mali spoločné dúchacie zariadenie. Druhú pec však už v roku 1878 odstavili, lebo sa nevyrovnala Heinzelmannovej zlievárni v Lubeníku, v časti Chyžnianska Voda. Železo zo železiarne v Červeňanoch odvážali do Maďarska a časť výroby vyvážali do Rakúska. Škrt cez rozpočet priniesol krach viedenskej burzy v roku 1873. O päť rokov už bola prevádzka stratová a Hrlicko-tapolčianska spoločnosť v roku 1880 skrachovala, výroba v Červeňanoch bola zastavená.

Je situovaná približne  100 metrov od hlavnej cesty pri autobusovej zastávke v Červeňanoch.